V každom prípade rozdiel je. Ide však predovšetkým v čom a v koho prospech. Dobre vedia,tí skôr narodení, že RVHP bola európska organizácia štátov socialistického bloku s presným názvom Rada vzájomnej hospodárskej pomoci. Vznikla po druhej svetovej vojne na pomoc vojnou zničeného hospodárstva krajin strednej Európy. To bol jej prvotný cieľ, neskôr pokračovala táto organizácia aj v ďalších rokoch a podieľala sa na hospodárskej kooperácii členských štátov. Viacmenej sa pod diktátom ZSSR stanovili výrobné úlohy konkrétnym štátom vyrobiť pre celú RVHP určitý druh výrobkov. Napríklad tanky sa vyrábali na Slovensku, autá v ZSSR, v Čechách,lode v Poľsku a pod. Pojem nezamestnanosť neexistovala,lebo vždy bolo čo vyrábať a práce bolo vždy dosť. Je pravda,že vznikala aj nadvýroba v niektorých komoditách. Rozhodujúce bolo to,že vo všetkých členských krajinách bolo povinné pracovať, po dosiahnutí veku 18 rokov,pokiaľ nepokračoval v štúdiu. V opačnom prípade nepracujúci jedinec sa považoval za príživníka spoločnosti, čo bolo trestné. Dnes by sa to považovalo za porušovanie ľudských práv. Pravdou je, že aj vtedy boli ľudia,ktorí nepracovali a mali len razítko v občianskom preukaze. Bolo ich málo,lebo boli stíhaní. Neviem či práve aj tieto skutočnosti neboli príčinou, že nebolo toľko kriminálnych činov a ľudia sa nemuseli báť chodiť aj vo večerných hodinách po uliciach. Určite RVHP nebol ideálnym hospodárskym zoskupením,ale rozhodne dal možnosť vytvárať skromné, ale z hľadiska istoty dobré podmienky. Posledná rozdielna prednosť RVHP pred EÚ je v megalomanskom riadiacom aparáte EÚ, oproti RVHP. EÚ vznikla s pôvodnej EHS/ Európske hospodárske spoločenstvo/, s postupným rozširovaním komodít, počnúc od uhoľnej po ostatné. Dnes pri počte 27 členských krajín s obrovským tovarovým trhom v podstate nedokáže zabezpečiť ani to, čo nedokonalé totalitné RVHP. Svojim nehorázne veľkým a vysoko plateným aparátom,ktorý zožerie neadekvátne množstvo financii, sa stáva výsmechom pred celým svetom.Predovšetkým nerovnomerným zaťažovaním hospodársky rozdielnych krajín. Nezvládnutím celosvetovej krízy. Neznižujúcou sa nezamestnanosťou /12 %/. v rámci celej EÚ. Neschopnosťou zasahovania do uplatňovania ľudských práv v členských štátoch, pri zabezpečovaní spravodlivosti, slobody a bezpečnosti.