V poslednom čase sa naši politici zaoberajú takými malichernými vecami, že mysliacim ľuďom zastáva rozum. Konkrétne, hľadajú hranicu medzi chudobnými a bohatými. Má to byť finančný mesačný príjem 3300 Eu, na jednotlivca, alebo na celú rodinu? Ten má určiť, kto bude dostávať rodinné prídavky a bónus,Veď je to celé nezmysel,je to ťažko použiteľné u súkromných podnikateľoch,keď im dokážu len približne zistiť výšku ich príjmov,vlastne len tie čo sami priznajú.Dá sa tento systém uplatniť u zamestnancov štátneho rezortu, alebo s určitou nepresnosťou aj u zamestnancov súkromného sektoru. Teda je to zbytočná administratíva a okrem toho nerieši to významný príjem do štátnej kasy.Tí tzv. bohatí ani si neuvedomia. že majú akési rodinné prídavky a bonus, pre nich sú finančne zanedbateľné.Miesto toho vláda nekoná v otázke imigrovaných penzistov,ktorí počas svojho aktívneho života platili zdravotné odvody, dane v zahraničí.U nás majú rovnaké zdravotné výhody ako občania SR,pritom štátu nezaplatili prostredníctvom zdravotných odvodov a daní vôbec nič. Táto otázka je nad dômyselnosťou našich vládnych činiteľov?Pričom nič zložitého na nej nie je, ak neberieme do úvahy ojedine- lé špecifické prípady. Zákon však môže aj s nimi ako výnimkami počítať.Všetci dobre vieme,že priemerné zahraničné dôchodky sú vyššie a v niektorých prípadoch aj niekoľko krát od našich prie- merných dôchodkov.To sú všetko fakty, ktoré oprávňujú vládu konať. Predovšetkým si myslím,že je potrebné spriemerovať dôchodky konkrétnych imigrantov prepočítať do euro meny a z toho odpočítať dve čiastky dané v percentách.Jednu by zaplatili do príslušnej zdravotnej poisťovne a druhú daňovému úradu.Tým by prestali byť príživníkmi nášho štátu.Neviem či v tejto oblasti existujú nejaké medzinárodné konvencie, ak áno, tak otázku by malo riešiť aj ministerstvo zahraničných veci. Samozrejme v zmysle záujmov našej krajiny a nie len EÚ.Tam by sa našli nezanedbateľné finančné čiastky do nášho rozpočtu verejných financií Napríklad vo sociálnej sfére.