Pred troma rokmi som zastupoval svoju dcéru vo veci neplatenia výživného na dve deti. Neveril som do vtedy,že existujú otcovia,ktorí sa nedokážu po rozvode postarať o svoje deti ani tou minimálnou formou zákonom predpísaného výživného. Považoval som túto záležitosť z právneho hľadiska za ľahkú. Preto, ako aj napriek tomu, že nie som právnik som podal žalobu na svojho bývalého zaťa s tým že budem svoju dcéru na súde zastupovať. Právny poriadok mi to umožňoval. Bol som však prekvapený v mnohých veciach, ako súdni administratívni pracovníci dokážu zamiešať karty v kauzách,ktoré boli jednoznačné. Uvediem aspoň tri po sebe nasledujúce prípady. Prvé rozhodnutie súdu bolo jednoznačne v prospech mojej dcéry.Osobne som si poznačil presné znenie rozsudku. Na moje veľké prekvapenie som poštou prevzal rozsudok opačného znenia, teda že sme kauzu prehrali. Pochopiteľne, že som nabehol na súd za sudcom,ktorý ma odkázal na asistentku, ktorá rozsudok písala a zodpovedala za jeho správnosť. Čo myslíte aká bola jej odozva? Stal sa omyl,vy sa nikdy nepomýlite? Rutinným spôsobom chybu napravila a bez ospravedlnenia mi rozsudok podala. Myslel som si.že je všetko v poriadku, ale nie. Zať sa odvolal na krajský súd a celá peripétia sa konala od začiatku. Kópiu odvolania ktorú som dostal do rúk bola plná chýb.Krajský súd vrátil celú kauzu zpäť na okresný súd na nové prešetrenie a vynesenie nového rozsudku. Po vykonaní prešetrenia súd vyniesol rozsudok v znení ktorého zamenila znova tá istá asistentka osoby.Moja dcéra v ňom bola manželkou môjho bývalého zaťa a nie žalobkyňou. Tou bola jeho súčasná manželka. Keď som prečítal rozsudok bolo mi dosť divne, nevedel som či sa mám smiať, alebo nadávať.Vybral som si to druhé a odklusal na okresný súd patrične naladený. Išiel som za sudcom,s otázkou ako mohol takú hlúposť podpísať. Ak sa chcem sťažovať na formálne chyby v rozsudku mám si napísať žiadosť a odovzdať predsedkyni súdu. To ma už napálilo.Na šťastie išla po chodbe zodpovedná asistentka,tak som jej to ukázal.Bez jediného slova ma zavolala k počítaču, otvorila stránku so slovami diktujte ako to má byť. Rozsudok mal isť na krajský súd bola by to pekná hamba. Krajský súd rozhodol nakoniec v náš prospech.Tretia geniálna vec stále tej istej pracovníčky bola,keď neposlala žalovanému kópiu rozhodnutia krajského súdu.Tým celá záležitosť neskončila, ale to napíšem v druhom blogu.