zvaná Zlatý slávik.Predčila všetky moje predstavy ako sa dá zbabrať hudobná šou. Režisér Jeef Minařík v spolupráci s produkciou Forza a firmou Oklamčák sa prejavili ako diletanti v oblasti organizovania súťaže hudobných žánrov a ich prezentácie. Celá šou mi od začiatku do konca sa javila ako súťaž sponzorov a nie súťaž spevákov a skupín. Ohurovanie divákov v sále ,ako aj pri televízoroch laserovou technikou,bol prejav na zakrytie podstatných vecí programu.Viac než časté reklamné vstupy robili program neprehľadným. Moderovanie bolo zúfalým pokusom zachrániť ešte čo sa už od začiatku nedarilo. Chaotické prezentovanie niektorých interpretov bolo vlastne urážkou a nie uznaním. Mám na mysli konkrétne pri odmeňovaní Richarda Mulera. Vrcholom etického prešľapu bola nepripravená dvojica manželov Lelkesovcov,ktorí vôbec nevedeli,koho a za ktoré miesto majú odovzdať príslušnú cenu. Nehovoriac o tom,že manželka sa upravila tak,že pán Lelkes pri nej vyzeral ako trpaslík. Za nedôstojné považujem,keď niektorý z umelcov, alebo aj celá kapela príde preberať cenu v imidžovom ustrojení. Podobne je to tak aj keď niektorý z nich cenu odovzdáva. Iné je keď vystupuje a iné je keď je len prizvaný k prevzatiu ceny. Myšlienka so zaslaním našich hudobných hitov do vesmíru bola dobrá,ale nesprávne zrealizovaná. Máme sa ešte veľa čo učiť a hlavne nepostaviť program na reklamách sponzorov.