Stále častejšie sa zamýšľam nad každodennou realitou,ktorú nám prinášajú média vstupujúce do našich domácností so správami o niekoľko násobných vraždách, znásilneniach,lúpežiach a životných tragédiach. Je to také veľké množstvo na taký malý národ,že to vzbudzuje viac než prirodzenú zvedavosť, no vzápätí neprirodzený tvoriaci návyk. Začíname byť ľahostajní voči všetkým týmto brutálnostiam. Nemôžem sa zbaviť dojmu,že príčina týchto skutkov tkvie niekde v našich fylogenetických vlastnostiach získaných po našich prapredkoch. U nich sa táto vlastnosť vyvinula v rámci svojho pudu sebazáchovy. Tieto gény sú ukryté hlboko v našom podvedomí a my im postupujúcim rozvojom humanizácie a civilizácie nedovolíme sa prejaviť navonok. Jednoducho povedané,morálne zásady to nedovolia. V súčasnej dobe,kedy vznikajú situácie,ktoré pre svoje prežitie,alebo získanie materiálnych,alebo finančných statkov nedokážu morálne konať, nechajú svoje gény krutosti bez zábran konať.Dieťa,ktoré sa narodí je nevinné, napriek tomu aj tento novorodenec je nositeľom dedičného kódu.Prostredie v ktorom následne žil,bol pod vplyvom prostredia do ktorého patrí aj morálka tá bola činiteľom,ktorý z neho urobila človeka,ktorý sa správal v zmysle jej zásad a nie zmysle génu krutosti.