nášho štátu, ktorý sa doteraz nezbavil niektorých praktík mečiarizmu. /Nemyslím práve toho mečiarizmu ktorý použil Frešo/ Sú to prkotiny nemohúcnej opozície. Mám namysli podstatne dôležitejšie skutočnosti. Nedozneli a ešte asi ani tak rýchlo nedoznejú zneužité myšlienky organizátorov 17. novembra,propagovaných spoločnými rukami novodobých komunistov s tzv. disidentmi.Dalo by sa to nazvať podanie rúk pravice a ľavice za dosiahnutie spoločného cieľa:1.Poraziť socializmus /ako systém/spoločnými silami za každú cenu. Aj za cenu zneužitia mládeže fingovaným napadnutím polície. To boli útoky na city rodičov a verejnosti,aké násilnosti a brutalitu dokáže socialistický systém použiť na nevinných. 2. Ukázať ako ich tento systém pripravil o majetky znárodnením. Ako zamedzil prostým ľuďom slobodne sa rozvíjať a získať súkromný majetok. Zobral im slobodu,ktorú postavili na vysoký piedestál buržoáznej slobody spojenej s voľným opúšťaním krajiny. Tam sloboda končila/nebudem rozvádzať osobnú slobodu pri pohybe vo večerných hodinách,pri osobnej bezpečnosti doma ako aj na verejnosti./ 3.Už 20 rokov vrátane súčasnosti, všetky vlády pokračovali v typických znakoch mečiarizmu vytvoriťbohatú kapitotvornú vrstvu,ktorá bude pomáhať ostatným.Zdá sa,že sa to Mečiarovi nepodarilo a ani ďalším vládam doteraz nedarí.Viď bohaté finančné skupiny pôsobiace tak na našom ako aj na zahraničnom trhu.