Dobre otvor oči, nastraž uši a vnímaj svoju krajinu a zistíš kde to vlastne žiješ. Aká je naša súčasnosť zložitá,ťažko pochopiteľná,zahmlená demokraticky znejúcimi frázami. Už vôbec ťa neprekvapí v akej sociálnej a morálnej biede sa brodíš.Každodenné vraždy,krádeže,únosy a ďalšie porušenia zákonov sa stávajú už pomaly súčasťou nášho bežného života. Prečo musíme žiť v takých podmienkach,bez perspektívy zmeny k lepšiemu?Nie za všetkým stojí kríza a z nej vyplývajúce sociálne dopady. Ako malá krajina museli sme mať vždy väčšieho a silnejšieho partnera, ktorý držal nad nami akúsi ochrannú ruku.Nie vždy bola táto ruka ochrannou,ale viac, alebo menej nás obmedzovala rôznymi spôsobmi politicky,hospodársky.V podstate zasahovala do našej suverenity.Keď sme sa v roku1990 stali samostatným suverennym štátom sa zdalo,že sme dosiahli konečne svoj cieľ. Krajina sa bude rozvíjať, nezávisle budovať svoju životnú úroveň na báze občianskej rovnosti. To bol ten omyl,ktorý ide s nami už 20 rokov. Ak nás dovtedy niekto obmedzoval a určoval našu životnú úroveň boli to naši chcení,alebo nechcení partneri.Teraz sú to však naši vlastní spoluobčania,Zbohatlíci, chamtivci,príživníci,ktorí bezohľadne kradnú, lúpia,tunelujú spoločne vytvorený majetok a tvária sa pritom ako postihnutí. Slovensko je zakliatou krajinou,ktorá musí mať dohľad. Teda späť do partnerstva so silnou krajinou,alebo krajinami ak máme mať ako také istoty.