Tvrdí jeden z najrenomovanejších ekonómov Roubíni Nie je jediný, ktorý vidí súčasný kapitalizmus, ako zmiešaninu prvkov štátneho a privátneho kapitálu. Krajiny fungujúce v takom to politicko ekonomickom systém nie sú pripravené niesť riziká,ktoré sú s tým spoljené ako nezamestnanosť, rast cien ,infláciu. Tieto sprievodné javy prinášajú veľký rozdiel medzi kúpyschopnosťou ,teda dopytom a výrobou. Vyrobené kapacity sa stávajú prebytkámi v dôsledku toho sa znižuje rast výroby a tým aj dlhový rast tak verejných ako aj súkromných financii . Trh s tým nič nenarobí, je potrebné sem tam ho uspokojiť splatením častí dlhov najzadĺženejších krajín a takto to ide dookola. Zdá sa, že Marx mal pravdu keď tvrdil, že nemôže sa do nekonečna presúvať príjem od práce ku kapitálu. V USA, kde majú obrovské množstvo väzňov, ktorých keby pripočítali ku nezamestnaným, tak by narástla nezamestnanosť na 20 %. Pritom je to krajina, ktorej sa kapitálu akože darí. Dokedy, to je otázka doby. Globalizácia kapitálu,jeho vzájomná previazanosť je pre niektoré krajiny do určitej miery pomocou, pre iné záhubou. Bohaté ,získavajú, chudobné sa stávajú ešte viac chudobnými a závislými. Tieto dôvody vedú ekonomiku do závislosti od politiky a to je už len krôčik k lokálnym, ale aj celosvetovým nepokojom, nedajbože vojnovým. Otázka čisto hypotetická :Čo bude potom?