To, čo ratingové agentúry, ekonómovia, prognostici, nezávislí analytici označujú za príčiny hospodárskej krízy sú len materiálnym vyústením globálneho úpadku morálky. Všemocný trh, je len indikátorom priebehu krízových etáp, od recesie cez stagnáciu po konjuktúru. Súčasne odhaľuje reálne možnosti ako ovplyvniť recesiu, čiže inými slovami pomôcť prechodu do fázy krátkodobej stagnácie. Ak sa zistí, že trhy sú nervózne, je to neklamná známka recesie a krajiny, ktorých sa to dotýka sa snažia ho upokojiť rôznymi ekonomickými mechanizmami. Sú to všetko krátkodobé riešenia, ktoré len v niektorých prípadoch a pre niektoré krajiny vedú do konjuktúry /rastu ekonomiky/. Za ekonomikou a jej zmenami, tak ako aj za politikou, ktorá je na ňu napojená stoja ľudia. Oni boli sú a budú vždy hybnými silami oboch fenoménov globálneho ako aj regionálneho života. Politické zásahy, záujmy malých skupín do ekonomiky nemôžu nikdy viesť k jej prirodzenému,trhom riadenému hospodáreniu. Zneužitie politiky pre realizáciu osobných resp. skupinových cieľov je jedným z rozhodujúcich faktorov vzniku kríz. Pri politickom riešení ekonomiky vzniká stav, ktorý môžeme nazvať vzťahom medzi politikou a morálkou. Súčasný hlboký pokles morálky,ktorý je evidentný, dotýka sa rôznou mierou mnohých recesiou postihnutých krajín. Slovensko nie je výnimkou. Ako príklad môžem uviesť ako politici za 22 rokov nedokázali vyriešiť stav zdravotníctva čím umožnili lekárom urobiť z občanov rukojemníkov, čo sa nemôže inak hodnotiť ako nemorálne. Záujmy politikov boli nasmerované na celkom iné, takmer každý vie, aké ciele.