Už viac než dvadsať rokov majú dve, vekove odlišné sociálne skupiny, mládež a dôchodcovia spoločného menovateľa, minimálny záujem politických garnitúr o ich úroveň
Školská mládež pre politikov nemôže byť zaujímavá už z jediného dôvodu,i keď z absolútne povrchného,že pre spoločnosť je neproduktívna, práve naopak zaťažuje štátny rozpočet.
J,A. Komenský propagoval vo svojom diele múdru myšlienku : „Škola hrou“ Nemyslel tým však odkaz pre generácie školských zodpovedných pracovníkov „zahrávať“ sa so školstvom.
Reči o mládeži ako budúcnosti našej spoločnosti sú zahrabané navonok „banálnymi“ problémami v porovnaní s tým, čo by mali priniesť pri skutočne múdrej investícii.
Vláda chce 3,6 % mi zabezpečiť vzdelanie mládeže a vedecký výskum, to je aj pre „banánové“ republiky málo. K tomu nie je čo dodať,/okrem Mikloša a Jurzycu/
Platy a vôbec celkové materiálne, morálne a spoločenské postavenie učiteľov dehonestujú profesiu pedagóga.
K tej druhej sociálnej skupine, teda dôchodcov, len toľko. Ak naša spoločnosť by mala vidieť budúcnosť v mládeži na dobrej vedomostnej úrovni, tak by nemala zabudnúť na históriu, ktorú tvorili ľudia,súčasní a budúci dôchodcovia.
Hanebne nízke dôchodky prevažnej väčšiny dôchodcov predstavujú „schopnosť“ ponovem brových vlád , ako aj súčasnej, obzvlášť „vydarenej“. Tiež už nič neprodukujú. Čo bolo to bolo, teraz sú už len dôchodcovia.
Možno, že sa zídu,keď mladí učitelia odídu zo školstva.