Napĺňajú sa slová z bývalého režimu keď sa hovorilo“ komunizmus budujeme pre naše deti, asi si viac nezaslúžia „nevedelo sa, že to bude inak. Dnes v kapitalizme je to presne naopak. Každému podľa zásluh. Chudobným bude dávať štát múku na chlieb. Bohatým na bavoráky na vozenie. Je to diskriminácia? Nie . Žiadna. Každému čo mu patrí. Otázka, kto sa a prečo stal čím? Bohatým , alebo chudobným je predsa irelevantná. Dnes už nie je niečim nedôstojným priznať. Bol som komunistickým funkcionárom. No vidíte, zbavil som sa nánosu komunistickej ídei a som presvedčený demokrat. A jedným dychom ako by povedal“stal som sa slobodne užívajúcim človekom našetreného bohatstva, ktorý mi komunistický režim nedovolil.“ So značnou dávkou blahosklonnosti a „úprimného „pochopenia ,ba do konca aj patričného zdôvodnenia sa k „múkovej“ charite pozitívne dokážu vyjadriť. No takto si to asi okrem tých, ktorí veria,že konajú dobré skutky, nevedel nik predstaviť.