Z histórie spred 22 rokov si nemôžeme nepamätať slová z piesne “ sľúbili sme si lásku, sľúbili si veriť len“. Dnes by tie slová vyvolali u mnohých ľudí dojem nostalgie naivných ľudí. Tých ľudí, medzi ktorých patril aj jeden z rojkov a optimistov veriaci v dobro ľudskej populácie Karel Kryl. Neboli to práve slová jeho piesne,ale stal sa „porazeným“ protagonistom jej obsahu. Odišiel zo sveta so zlomeným srdcom umelca, ktorého sklamal ponovembrový vývoj v Česko-slovensku. Oklamal ho aj Havel, ktorý neprišiel na jeho pohreb,pretože musel vítať na hrade Michaela Jacksna. Pri rozlučkovej reči vyslaného zástupcu hradu zaznel prvý krát hlas ľudu zo 4 tisícového davu :“lžete, lžete“. To boli prvé lastovičky nezvratnej budúcej reality.
Na tieto nepríjemné záležitosti bolo treba rýchlo zabudnúť, pretože nás mala čakáť skvelá demokratická budúcnosť. Naozaj veľmi rýchlo sme zabudli na túto predzvesť neočakávanej súčasnosti. Ako šibnutím čarovného prútika sa začínali strácať ľudia revolúcie, tí ktorým sme verili a oni to možno aj mysleli dobre. Nahradili ich šikovnejší, skúsenejší, zahraničnými skúsenosťami ošibaní. No a sme tu a teraz. Vnímame s rozhorčením ako sa bijú o moc, bohatstvo a pre dosiahnutie svojich cieľov dokážu klamať, Paradoxom je to, že sme si ich my sami zvolili, aby mohli robiť to čo robia, teda klamať seba i nás.
P.S. Pozdravujem p. Jožka Partokrata a prajem mu bez ohľadu na vek spokojné užívanie dôchodku v oblasti písania bezvýznamných E-mailov.