Najvýznamnejším politickým smerom v podstate prvým bol mečiarizmus.Tento sa vyznačoval kultom osobnosti jedného politika, ovládajúceho okrem podstatne múdrejších ľudí z jeho suity ,aj veľkú časť občanov. Prevažne staršej populácie s prevahou žien. Bolo by nadľudské sily vymenovať jeho aktivity v politicko strategickej oblasti. Preto uvediem len jednu. Ústami svojho propagandistu Mariana Augustína Húsku vyhlásil: citujem “ Na Slovensku musíme vytvoriť bohatú kapitálotvornú vrstvu, ktorá bude podporovať chudobné sociálne skupiny“ koniec citátu. Ďalším v poradí boli dzurindovsképravicovo kresťanské snahy vládnutia rozpoltenej osobnosti medzi kresťanskými zásadami a pravicovým racionalizmom. Najskôr zameraného na EÚ a postupne meniaceho sa na nohsleda USA. Nedá sa zabudnúť na slovenského Maďara Duraya s ideou celosvetového maďarstva. V nerozlučnej spolupráci s Csákym viazanej Orbánovskými chorými predstavami. Po predčasných voľbách v r. 2006 sa dostal k moci nový Smer na čele s nositeľom ideí sociálneho štátu. Nebyť nevhodných mecenášov, neskôr investorov,by sa dalo hovoriť o zatiaľ, pre obyčajných ľudí najvýhodnejšiu vládu. S Fickom to nebolo najlepšie , bez neho zle, tak možno charakterizovať súčasnosť. Sme tu a dnes a teraz. Vládne nám koaličná rada, ktorej by niekedy rád aj protirečil predseda KDH Fígeľ. Ten však svojimi fígľovinami, mnohokrát podopretými výmyslami Sulíka, Mikloša a Mihála sa prezentuje ako neodborník s nekresťanským myslením. Genéza 22-och rokov významných osobností.Je to len názor.