….že život už nie je o fandení jednej,alebo druhej politickej strane.Že program strán je len zdrapom papiera,ktorého platnosť konči vyhlásením výsledkov volieb   Programové vyhlásenia vlády sú ovplyvnené záujmovými skupinami ktoré zneužívajú stranu na svoje ciele. Keď si spočítame koľko je strán a k ním pripočítame ešte záujmy samotných členov pocítia to aj  verejne financie.Celkový ratinogvý stupeň a ďaľšie ukazovatele stavu našej ekonomiky.Taktež nie objektívne hodnotenia v postate zavádzajú obyvateľstvo, čím spôsobujú jej nereálny pohľad.Medzi víťazov volieb budú patriť všetci ,ktorí vololi tak, aby sa budúcich voľbách neobjavil pojem parlamentný.Svet sa nedelí na pravicový a ľavicový, ale na bohatý chudobný.

Armáda a polícia ubráni…

…vymoženosti získané prostredníctvom Nežnej revolúcie,keby..?Komunisti to nazývali obrana výdobytkov proletariátu Československou ľudovou armádou a verejnou bezpečnosťou proti vnútornému nepriateľovi. Mohli si to dovoliť s počtom vojakov príslušníkov VB.

• Aj takéto otázky lietajú vo verejnosti.Prečo keď niečo čo tu už bolo sa nikdy   už nemôže vrátiť, pretože vnútorného nepriateľa my nemáme.Hlasy,ktoré aj napriek tomu kladú do rozhodujúceho rozporu dve nezmieriteľné skupiny obyvateľov bohatých a chudobných.Konkrétnejší poukazujú na nezmieriteľnosť medzi nezákonne sa obohatenými a ostatnými občanmi.Sú to dosť rozporuplné vzťahy v spoločnosti,ktorá sa nachádza nie práve v dobrej   ekonomickej situácii.Za povšimnutie stoja aj tvrdenia,že príčinou tejto situácie sú práve tí bohatí. Ktoré bohaté skupiny sa stanú styčnými s taktiež styčnými neznámymi skupinami väčšinovej chudobnej populácie zatiaľ nie je známe.     Ide len o to, komu pomôžu vyššie uvedené inštitúcie. Zatipujte si.

…to už nie je dnes “in”pre  moderné, alebo moderne sa tváriacích jedincov. Prídavné meno priamo,priamy sa v určitých slovných spojeniach jednoducho vytratilo z ich slovníka,Napríklad u politikov ho nahradil výraz  racionálny,ktorý je relevantnejší pre politiku doby. Výraz “priamy” je konkrétnejší ako “racionálny” a tým aj v daných prípadoch kontrolovanejší vo vzťahu k určitej činnosti.

V poslednom čase sa hovorí o priamej demokracii.Tam je už absolútne jasné, slovo priama nemôže byť nahradené slovom racionálna,Racionálna môže byť každá.Priama len určitý typ demokracie.                                                               Čítal som články z ktorých som sa dozvedel, že priama demokracia neexistuje, prípadne,že sa môže po čase premeniť na anarchiu. Uvažoval som a prišiel som k uzáveru,že nedodržiavaním dohodnutých pravidiel zakomponovaných do právnych noriem  sa môže ktorýkoľvek štátotvorný systém dostať do anarchie.   Taktiež som uvažoval nad tým,že na Slovensku v postate vybuchol partokratický systém zloženia vlády,prečo by nemohol byť nahradený iným.V podstate progresívnejším,revolučnejším-občiansko štrukturálnym.                                     Spočívajúcom v zmene volebného systému.Občania sami by si stanovili kadidátov podľa pripraveného kľúča, do parlamentu,vlády,prezidenta a najvyšších predstaviteľov súdnej a regresívnej moci.                                         Tento systém by bol v podstate taký ako predchádzajúce len kandidátov by si navrhli občania a nie stranícke štruktúry,inými slovami nepartokratický.     Neviem si celkom jasne predstaviť, že v dnešnej dobe využívania sociálnych sieti prostredníctvom internetu by nebolo možné v priebehu krátkej doby pripraviť program pre takýto typ demokracie.Nemyslím tým nové voľby ani činnosť partokratickej vlády po10.3.2012.  /možno len do určitého času/

…svojim vysokým volebným víťazstvom v marcových voľbách a vládnutím bez koalíčneho partnera pripraviť podmienky pre priamu demokraciu?

Vychádzajúc z jeho predchádzajúceho vládnuta,kedy programovým cieľom bolo vytvorenie sociálneho štátu, by myšlenka priamej demokracie na Slovensku   nemusela byť pre neho utópiou.                                                                           Súčasný politický chaos,spôsobený rôznymi faktormi  po voľbách. nezmyselne  vytvorenej vlády,v duchu ” ..len aby nevládol Fico je prvým príkladom toho čo dokáže so štátnou mocou urobiť partokracia. Celým svetom letí poznanie,že príčinou chudoby je bohatstvo nenasýtnych  jedincov.Ktorý politický smer umožňuje vo väčšej miere získať bohatstvo,pravičiarsky, alebo ľavičiarsky je v podstate jasné. Teda je jasné aj to, komu partokratický systém vyhovuje.Tomu,kto prostredníctvom strany má možnosť naplniť svoje mocenské a hlavne ekonomické ciele. Tento variant sa nestotožňuje s reali-   záciou sociálneho štátu. V podstate je nelogické”deliť” populáciu na ľavičiarov a pravičiarov. keď v skutočnosti toto delenie je len v rámci zainteresovaných členov strán,počet ich členov predstavuje zanedbateľnú časť populácie.To by nikomu nevadilo,keby práve  oni nevyberali kandidátov do volieb.

Pozeral som televízne relácie v ktorých vystupovali,okrem iných, aj ministerka spravodlivosti Žitňanská v jednej a minister financií Mikloš v druhej. Tvrdo obhajovali pôsobenie spoločnej strany SDKÚ. Napriek požadovaným otázkam moderátorky dokázali sa dostať k odpovedi značným okruhom v ktorom si vykonali dostatočnú predvolebnú kampaň.Okrem toho si každý z nich prihrial vlastnú polievočku.                                                                                               Z vystúpenia pána Mikloša dosť jasne vyznievalo očiernenie SMERU,Fica         v otázke súhlasu pôsobenia Harabína ako predsedu Najvyššieho súdu. Čiastočná povolebná rezignácia Mikloša bola dosť viditeľná, pritom si zachoval stranícku tvár,bol to profesionálny výkon ,pretože za ňou sa skrýval celkom iný účel. Mikloš múdro predpokladal,že jeho záujmy s daňovým úradom môžu výjsť na verejnosť a nie všetky daňové konania boli zlučiteľné so zákonom. Preto jeho najväčším nebezpečenstvom bol Harabín,ten, ktorý nedovolil min. financií   uskutočniť audit.Po ktorom by viac než pravdepodobne,bol Harabín vďačný       Miklošovi a neskôr by sa mu mohol revanšovať.Napríklad v ešte neriešenej       problematike daňového úradu a celkove v nadobudnutí jeho majetku.                   Pani ministerka sa snažila o čo najodbornejší výklad o tom ako by mala justícia pracovať,nedarilo sa jej zakryť tendenciu svojho kariérneho rastu.Tieto podopierala argumentmi, že za jej obdobie pôsobenia ako ministerky sa vlastne začala akási prestavba justície.Verejná mienka by však s ňou nemusela súhlasiť.Celkový dojem s jej vystúpenia bol, že nie ona strane, ale strana jej má byť vďačná,že má takú zarytú pravičiarskú  odborníčku.

Ak je demokracia vládou ľudu, tak aj sloboda konania tohto ľudu, formou verbálnou,písomnou, alebo inou, ľudskými orgánmi vyjadrenou a ľudskými senzormi  vnímanou,tak je demokratickým prejavom.Nie ja porušením žiadnych demokratických zákonov.                                                                /Sloboda je poznaná nevyhnutnosť./ Čím je človek vzdelanejší a dokáže svoje myšlienky využiť nie len v prospech seba,tým je slobodnejším. Nebráňme ľuďom vyjadrovať ich myšlienky,/príspevky/ aj keď nebudú s pravdou a realitou v súlade.Pretože realita nebola, nie je a nemusí byť nikdy totožná s pravdou.Absolutná pravda neexistuje,Kto má právo vyjadriľ súd,ktorá pravda je najpravdivejšia? Tak je to aj s demokraciou,ktorá je demokratickejšia ,ľavá, či pravá.Kto si toto právo  osobuje je uzurpátor,Či už je to osoba, alebo skupina.

Topiaci sa aj slamky chytá. Tak znie od pradávna známa pravda,ktorá v ktoromkoľvek čase sa stane reálnou či ide o jedinca,alebo skupinu.V našom prípade sa zachraňujú jedinci- politici,ktorých slamkou, v niektorých prípadoch aj celé stohy slamy, sa majú stať ich záchranou. Alebo sa už nestali? Videli sme to na zoznamoch kandidátnych listín.                             Ďalšou záchrannou vestou,v nemalej miere je obviňovanie niektorých spolustraníkov, ktorí boli príčinou nesplnenia bodov straníckeho programu a z nich vyplývajúcich nesplnených sľubov.                                                 Zásadovejší a skúsenejší politici obviňujú vedúcich predstaviteľov strany, za svoje zaradenie v kandidátnej listine, presnejšie povedané na  menej pravdepodobné zvoliteľné miesto.Títo vyčítajú svoje strane odklon od vytýčeného smeru strany.Mnohí to pričítajú svojmu odchodu  do inej strany.Tí rozhodnejší založili svoju novú stranu.                                           Za podlé praktiky záchrany, resp. udržanie sa pri politickom korytku považujem infiltráciu politických jedincov do občianskych skupín organizujúcich protestné zhromaždenia. V nich nenápadne ako politickí skúsenejší poradcovia ich úlohou je obmedzovanie  prvkov priamej demokracie a vracať sa späť k programom svojich strán.                             Preto vyzývam organizátorov občianskych protestov, aby si nenechali vstupovať pripomienkami do svojich požiadavok, občanov voči vláde, bývalých funkcionárov /starých pseudodemokratických štruktúr/.

/blog napísaný len tak narýchlo,prepáčte prípadne chyby/

Naše politické strany ponúkajú svojim voličom veľmi chabé sľuby. Sú to vlastne sľuby, ktoré keby sa nesplnili tak by sa Slovensko ocitlo medzi krajinami ako je Grécko.Riešenie  nezávidenia hodnej ekonomickej situácie,čo bolo v skutočnosti hlavnou náplňou vlády a jej podriadených inštitúcii zlyhalo. Trpaslík s Fešákom z SDKÚ chodili síce do Bruselu, ale či ich tam brali vážne je nezodpovedanou otázkou pre občanov.Reštrikčné opatrenia sa strácali kdesi v Gorile,ktorá je nenasýtna.Ešte,že sa začína prebúdzať 400 tisícová armáda nezamestnaných a reprezentovaná malým počtom, o to však dôraznejším.Ponúkajú  občanom tejto krajiny podmienky, ktorých splnenie by mohlo byť víťazstvom v konkurze o priamu demokraciu. Body,ktoré spísali sú skutočne požiadavkami, ktorých splnenie sme očakávali po roku1989.Majú štátna moc a politické strany voči organizátorom občianskych protestov šance zvíťaziť ak nepoužijú násilie?

/Podpora názorov organizátorom občianskych protestov/

Som hrdý na ľudí,ktorí sa aktívne zapojili do akcii proti  korupcii, za vyšetrenie Gorily.  Stretnutia, ktoré organizujú sú premyslené, nie sú to len nadšené zápalisté prejavy neskromnosti a závisti. Sami neprežili /keď, tak len niektorí z nich/ život v totalitnom režime.Taktiež si myslím ,že o demokracii z prvej Československej republiky, vedia len z počutia, a z literatúry. Napriek tomu vedia čo to je priama demokracia,čo prináša pre občanov. Nie je im neznámy pojem partokracia t. j.vláda občanmi zvolených poslancov strán.Dobre vedia,že po voľbách z nich, už bez občianskej iniciatívy sa vytvoria dve ídeovo rozdielne skupiny, vládnuca koalícia a jej protipól opozícia.Tu už skončila reálna demokracia nastúpil tvrdý premyslený program víťaznej strany, resp. ovplyvnený koaličným partnerom, alebo partnermi.  Zostaví sa vláda z nominovaných členov z ktorých sa stanú   ministri. Ďalší  nominanti sa stanú predsedami a členmi parlamentných výborov resp, riaditeľmi.najvyšších štátnych inštitúcii. Tieto a ešte ďalšie stranícke dohody vytvoria demokratický aparát riadený exekutívou a súdnou mocou.Tam končí naša demokracia,ktorá svojim partokratickým systémom priamo ponúka záujmovým skupinam spoluprácu.Gorila je toho jasným príkladom. /Organizátorom prajem veľa trpezlivosti v ich záslužnej práci/

Presne za mesiac vstúpime do volebných miestností s hlasovacím lístkom v rukách. Budeme mať však aj pocit,že držíme v rukách adekvátnu časť svojho osobného podielu na riadení vecí verejných?                                     Nepristúpime k hlasovacej urne s myšlienkou. Splním si občiansku povinnosť aj tak sa pre mňa nič nezmení?                                                   Alebo,predsa? Veď sa vymení vládnúca garnitúra.Okolo seba  a hlavne       pri osobných stretnutiach počúvam rôzne názory. Treba ísť voliť a čo keď ten môj hlas môže rozhodnúť. Idem voliť, ale aj tak sa nič nezmení,ozval sa iný hlas.Vymenia si korytá a bude po voľbách. Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá, Ruka ruku myje a my im svojimi hlasmi to len potvrdzujeme, že je to pravda.Sľuby sa sľubujú,blázni sa radujú. a pod.Treba však povedať: “Každý občan má svoje slobodné právo”.Môže ho uplatniť tým,že bude voliť stranami VYBRATÝCH kandidátov.Túto možnosť by som nazval partokratická anarchia.Je nám “demokraticky” dovolené vybrať si štyroch kandidátov avšak len z jednej strany. To je tiež jeden z demokratických prvkov nášho jedno obvodového  volebného systému.         Tým sa napĺňa prvok poslaneckej anonymity,tak často kritizovaný občanmi. Parlament je vlastne “skrytá” demokracia,o ktorej vieme, len že je to legislatívny orgán štátnej moci s veľkými právomocami poslancov vybavenými imunitou. Už však s menšou disciplínou osobnej účasti na spoločných zasadaniach.Zámerne som použil pojem “skrytá”demokracia,pretože zasadacia miestnosť  v dobe konania spoločného zasadania vzbudzuje dojem prázdnoty, okrem predsedajúceho a niekoľko “neskrytých” poslancov,ktorí tvoria reprezentačnú vzorku.  Len na televíznych obrazovkách sa nám sem, tam, závisle od kameramana, objavia tváre “neskrytých” poslancov. “Skrytí”a “neskrytí” sa obmieňajú a preto je dosť ťažko si zapamätať kto je kto. Budeme radi ak nikto od nás nebude vyžadovať, že ktorý poslanec akú funkciu zastáva a nedajbože jeho interpelačnú aktivitu.Na strane druhej,ale to je už o inom,koho, okrem svojej strany, reprezentuje a ktorý obvod mu je “srdcu blízky.”To,nám však tieto voľby neukážu.