Topiaci sa aj slamky chytá. Tak znie od pradávna známa pravda,ktorá v ktoromkoľvek čase sa stane reálnou či ide o jedinca,alebo skupinu.V našom prípade sa zachraňujú jedinci- politici,ktorých slamkou, v niektorých prípadoch aj celé stohy slamy, sa majú stať ich záchranou. Alebo sa už nestali? Videli sme to na zoznamoch kandidátnych listín.                             Ďalšou záchrannou vestou,v nemalej miere je obviňovanie niektorých spolustraníkov, ktorí boli príčinou nesplnenia bodov straníckeho programu a z nich vyplývajúcich nesplnených sľubov.                                                 Zásadovejší a skúsenejší politici obviňujú vedúcich predstaviteľov strany, za svoje zaradenie v kandidátnej listine, presnejšie povedané na  menej pravdepodobné zvoliteľné miesto.Títo vyčítajú svoje strane odklon od vytýčeného smeru strany.Mnohí to pričítajú svojmu odchodu  do inej strany.Tí rozhodnejší založili svoju novú stranu.                                           Za podlé praktiky záchrany, resp. udržanie sa pri politickom korytku považujem infiltráciu politických jedincov do občianskych skupín organizujúcich protestné zhromaždenia. V nich nenápadne ako politickí skúsenejší poradcovia ich úlohou je obmedzovanie  prvkov priamej demokracie a vracať sa späť k programom svojich strán.                             Preto vyzývam organizátorov občianskych protestov, aby si nenechali vstupovať pripomienkami do svojich požiadavok, občanov voči vláde, bývalých funkcionárov /starých pseudodemokratických štruktúr/.

/blog napísaný len tak narýchlo,prepáčte prípadne chyby/

Naše politické strany ponúkajú svojim voličom veľmi chabé sľuby. Sú to vlastne sľuby, ktoré keby sa nesplnili tak by sa Slovensko ocitlo medzi krajinami ako je Grécko.Riešenie  nezávidenia hodnej ekonomickej situácie,čo bolo v skutočnosti hlavnou náplňou vlády a jej podriadených inštitúcii zlyhalo. Trpaslík s Fešákom z SDKÚ chodili síce do Bruselu, ale či ich tam brali vážne je nezodpovedanou otázkou pre občanov.Reštrikčné opatrenia sa strácali kdesi v Gorile,ktorá je nenasýtna.Ešte,že sa začína prebúdzať 400 tisícová armáda nezamestnaných a reprezentovaná malým počtom, o to však dôraznejším.Ponúkajú  občanom tejto krajiny podmienky, ktorých splnenie by mohlo byť víťazstvom v konkurze o priamu demokraciu. Body,ktoré spísali sú skutočne požiadavkami, ktorých splnenie sme očakávali po roku1989.Majú štátna moc a politické strany voči organizátorom občianskych protestov šance zvíťaziť ak nepoužijú násilie?

/Podpora názorov organizátorom občianskych protestov/

Som hrdý na ľudí,ktorí sa aktívne zapojili do akcii proti  korupcii, za vyšetrenie Gorily.  Stretnutia, ktoré organizujú sú premyslené, nie sú to len nadšené zápalisté prejavy neskromnosti a závisti. Sami neprežili /keď, tak len niektorí z nich/ život v totalitnom režime.Taktiež si myslím ,že o demokracii z prvej Československej republiky, vedia len z počutia, a z literatúry. Napriek tomu vedia čo to je priama demokracia,čo prináša pre občanov. Nie je im neznámy pojem partokracia t. j.vláda občanmi zvolených poslancov strán.Dobre vedia,že po voľbách z nich, už bez občianskej iniciatívy sa vytvoria dve ídeovo rozdielne skupiny, vládnuca koalícia a jej protipól opozícia.Tu už skončila reálna demokracia nastúpil tvrdý premyslený program víťaznej strany, resp. ovplyvnený koaličným partnerom, alebo partnermi.  Zostaví sa vláda z nominovaných členov z ktorých sa stanú   ministri. Ďalší  nominanti sa stanú predsedami a členmi parlamentných výborov resp, riaditeľmi.najvyšších štátnych inštitúcii. Tieto a ešte ďalšie stranícke dohody vytvoria demokratický aparát riadený exekutívou a súdnou mocou.Tam končí naša demokracia,ktorá svojim partokratickým systémom priamo ponúka záujmovým skupinam spoluprácu.Gorila je toho jasným príkladom. /Organizátorom prajem veľa trpezlivosti v ich záslužnej práci/

Presne za mesiac vstúpime do volebných miestností s hlasovacím lístkom v rukách. Budeme mať však aj pocit,že držíme v rukách adekvátnu časť svojho osobného podielu na riadení vecí verejných?                                     Nepristúpime k hlasovacej urne s myšlienkou. Splním si občiansku povinnosť aj tak sa pre mňa nič nezmení?                                                   Alebo,predsa? Veď sa vymení vládnúca garnitúra.Okolo seba  a hlavne       pri osobných stretnutiach počúvam rôzne názory. Treba ísť voliť a čo keď ten môj hlas môže rozhodnúť. Idem voliť, ale aj tak sa nič nezmení,ozval sa iný hlas.Vymenia si korytá a bude po voľbách. Vrana k vrane sadá, rovný rovného si hľadá, Ruka ruku myje a my im svojimi hlasmi to len potvrdzujeme, že je to pravda.Sľuby sa sľubujú,blázni sa radujú. a pod.Treba však povedať: “Každý občan má svoje slobodné právo”.Môže ho uplatniť tým,že bude voliť stranami VYBRATÝCH kandidátov.Túto možnosť by som nazval partokratická anarchia.Je nám “demokraticky” dovolené vybrať si štyroch kandidátov avšak len z jednej strany. To je tiež jeden z demokratických prvkov nášho jedno obvodového  volebného systému.         Tým sa napĺňa prvok poslaneckej anonymity,tak často kritizovaný občanmi. Parlament je vlastne “skrytá” demokracia,o ktorej vieme, len že je to legislatívny orgán štátnej moci s veľkými právomocami poslancov vybavenými imunitou. Už však s menšou disciplínou osobnej účasti na spoločných zasadaniach.Zámerne som použil pojem “skrytá”demokracia,pretože zasadacia miestnosť  v dobe konania spoločného zasadania vzbudzuje dojem prázdnoty, okrem predsedajúceho a niekoľko “neskrytých” poslancov,ktorí tvoria reprezentačnú vzorku.  Len na televíznych obrazovkách sa nám sem, tam, závisle od kameramana, objavia tváre “neskrytých” poslancov. “Skrytí”a “neskrytí” sa obmieňajú a preto je dosť ťažko si zapamätať kto je kto. Budeme radi ak nikto od nás nebude vyžadovať, že ktorý poslanec akú funkciu zastáva a nedajbože jeho interpelačnú aktivitu.Na strane druhej,ale to je už o inom,koho, okrem svojej strany, reprezentuje a ktorý obvod mu je “srdcu blízky.”To,nám však tieto voľby neukážu.

Úvaha/pre tých čo prečítajú článok do konca/

Ekonomika ako organizovaný systém riadenia pracovných vzťahov dal vo svojich vývojových etapách možnosť vniknutia politiky do svojho vnútra.  Čím sa viacej zdokonaľovala ekonomika,tým hlbšie do nej vnikala politika.V tom by sa dal vidieť podnet pre vznik ídeových spoločenstiev typu : feudalizmus, kapitalizmus,komunizmus možno ešte ďalších -izmov. Pod vplyvom spoločenského rozvoja vedy a techniky,vychádzajúcich z potrieb populácie sa mala stať veda,technika, vývoj a výroba určujúcimi fenoménmi spoločnosti na danom stupni jej vývoja.No stala sa chyba. Vstupom politiky do ekonomiky sa politika stala prioritnou, i keď v podstate je druhoradou voči realite. Postavila sa na piedestál spoločenského diania zneužitím         hodnôt ňou nevytvorených.                                                                           Zjednodušene povedané.Ćo by urobili politici v krajine,ktorá by ekonomicky padla na dno a pomoc by jej odriekli krajiny o ktorých pomoc požiadali?Pochopili by konečne, že prioritou v krajine je ekonomika a nie politika?Bez reálnych komodít vytvorených, alebo získaných, ekonomickými nástrojmi spoločnosti je existencia krajiny vylúčená. To isté nám potvrdzuje i súčasnosť. Nie ako to tvrdili ideoví predstavitelia Lenin a Stalin ,ktorí prikryli nereálne rozhodujúcu úlohu Komunistickej strany vedúcou úlohou robotníckej triedy,To boli začiatky, keď vo veľkom začala politika ovládať ekonomiku a s ňou spojený aj život ľudí. Princíp politikárčenia bol v histórii známy od doby vzniku deľby práce,postupne sa zdokonaľoval a prechádzal rôznymi vývojovými fázami až po tú súčasnú-partokratizmus. Mám na mysli tak totalitný s vedúcou úlohou strany,tak aj demokratický s pluralitnym systémom strán.Akú šancu dávate ľudstvu, krajinám,štátom, vybudovať vo svojom regióne priamu demokraciu?                                                        P.S. “Načo sú nám politici,aj tak sa stále len hádajú”Neviem ako prišiel k  tomu názoru môj vnuk,                    .

Čas neúprosne namotáva do Gorily stále nové tváre,ktoré by sme tam ani nečakali. Pribúdajú ako huby po daždi.Kto sú tí, ktorí ich tam s veľkou vrúcnosťou zaraďujú?   Myslia si,”ak som tam ja budeš aj ty”,Neuvedomujú si však, že tým vytvárajú orgánom v trestnom konaní nové indície pre dôkladnejšie šetrenie, čím môžu škodiť aj sebe a pritom nevedia ako. To sú len kroky k sebazachovaniu jedincov,pretože Gorila ako systém žiadnu seba reflexiu nikdy nemôže pripustiť.     Čítal som článok v SME,kde poučujú občanov  neziskovky, ako postupovať pri stanovení požiadavok na protestných zhromaždeniach.Pripadajú, mi ako snahy,dôjsť tichým spôsobom k  postupnému vyhnívaniu protizákonných kauz Gorily. Čas všetko zahladí, ako by ani Gorily nikdy nebolo.A voľby? Tie iba vymenia aktérov Gorily, alebo ako sa bude volať, ak ju znova na svetlo vynesie smelý   novinár. V článku je veľa pesimizmu, ale na Slovensku je tých iskričiek optimizmu   tak málo a obávam sa ,že z nich žiadny očistný požiar nevznikne.Napriek tomu som za vyšetrenie Gorily a taktiež i za voľby v znamení:     Nádej umiera posledná.

Jednou tvárou je tá,ktorou Gorila dá vycítiť skutočný strach z odhalenia usvedčujúcich dôkazov jednotlivcov a skupín podieľajúcich sa na korupcii.Títo sa všemožným spôsobom snažia zbagatelizovať Gorilu ako nedôslednú indíciu, bez dostatočných dôkazov. Považujú jej načasovanie ako predvolebný ťah. Hľadajú cestičky úniku z jej pazúrov,aj za cenu toho, že do nich dostanú aj tých svojich donedávna blízkych.Hovoria, ale po tichu:” treba ju vyšetriť, aj keď celá kauza má   len politický predvolebný motív.”                                                                         Z druhej tváre Gorily chce poznať väčšina občanov pravdu. Chcú vedieť, kde, ako a kto sa podieľal na zneužívaní peňazí daňových poplatníkov. Do koho vreciek putovali provízie štátnych úradníkov a politikov od záujmových skupín.                   Do ktorej skupiny patrí sudca, ktorý vydal zákaz uverejnenia Gorily vo všetkých formách?                                                                                                           Gorila nemá dve tváre, len dva zásadné pohľady na ňu.Gorila môže mať ešte pre ďalší vývoj Slovenska veľký význam, Môže sa stať štartérom pre vytvorenie nových, k skutočnej demokracii sa približujúcich podmienok. Môže urobiť zo Slovenska aj právny štát. Treba sa len na Gorilu dívať zo správneho pohľadu. Z pohľadu väčšiny tvoriacej tento štát.

….občanov SR voči zákonu. Ak je  pravdou, že podľa Ústavy SR,každý občan je pred zákonom rovný,tak považujem odsúhlasenie  zákona o  zrušení priestupkovej imunity poslancov iba za časť víťazstva rozumu nad nedokonalou parlamentnou demokraciou.Môžeme nazvať parlamentnou demokraciou systém, ktorý umožmil zvoleným jedincov disponovať väčším právom ako jeho voliči? Oklieštenie imunity o priestupkovú ,ani náhodou si nemôžme dať do súvislosti s blížiacimi voľbamy?Kde je najdôležitejšia časť imunity, ktorá stavia všetkých občanov,bez rozdielu,systémom “všetci rovní pred zákonom? Je uložená v zákone o celkovej imunite.

Občania, vstupujúci do politiky s určitými ambíciami a boja sa prípadného rizika, tak tam radšej nech nejdú a oželejú finančné ohodnotenie. Zdá sa, že ani toto     celkom logické zdôvodnenie neodradí mnohých.Prečo práve “ja by som nemohol,” neuvedomujúc si pritom rozdielnosť svojich ambícií od schopností, byť politikom.

…súčasnej kapitalistickej totality, centrálne riadenej rodinnými klanmi Rothchildom, Rockefellerom., Wartburgom, Lemanom, Lazardom, Kuhn-Lobom, Sachsom a Morganom. Politické špičky z celého sveta sú im vďačné za platenie predvolebnej kampane a za ďalšie finančné dotácie. Ich vďačnosť  je prejavom v absolútnej podriadenosti vo veciach plnenia záujmov týchto lobistických skupín. Nikto sa im nepostaví na odpor. Ovládajú tak ekonomicky ako aj politicky, krajiny veľkej časti sveta, . Ani najvyšší šéf USA Obama s celým kongresom, ani najvyšší predstavitelia EÚ a ekonomicky najsilnejších jej krajín nie sú výnimkou. Čo môže malé Slovensko v takom obrovskom kapitalistickou totalitou, riadenom spoločenstve vykonať? Len sa slepo podriadiť systému silnejšieho. Teraz ide len o to aké má  ten silnejší  s ním  plány. Budem rád,keď sa k môjmu krátkemu článku vyjadríte/ nerád rozvádzam veci, ktoré sa dajú povedať skrátene/ .Rád sa poučím.

Vďaka aj za to, že svet nevidí len chudobu, ktorá by mohla mať dosť veľkú výpovednú hodnou o stave našej spoločnosti. Svet so záujmom sleduje ako a čo sa na Slovensku deje. Neveriacky krúti hlavami nad našimi rómskymi osadami, Luníkom, ale aj nad potravinovými darmi z EÚ.            Kde sa to dostala krajina, ktorá patrila medzi popredné hospodársky nezávisle štáty. Kde je tá       sľúbená sloboda a rozvoj trhového hospodárstva so zárukami vysokej životnej úrovne?                 Keď po TV správach, v ktorých moderátori približujú realitu života v niektorých častiach Slovenska, pozerám zaujímavý program Smotánka, tak mi verte, alebo neverte, prichádza na rozum film Titanik. Za to však televízia nemôže.

každý plnoletý občan SR môže zasiahnuť svojim hlasom do najvyššej politiky. Tým, že vhodí hlasovací lístok do urny sa stáva plnohodnotným činiteľom pri realizácii nepriamej parlamentnej demokracie. Je to jediný deň, kedy sa volič môže cítiť/ ak chce/  dôležitý, oslobodený od priameho pôsobenia, právnych, alebo nezákonných vplyvov,

Som prekvapený mediálnymi správami o tom, že až 50 % občanov nechce ísť k voľbám. Otázkou sa zaoberajú mnohí analytici s rôznymi názormi na jej vysvetlenie. Niektorí tvrdia, že pravicovo ladení voliči sú sklamaní predchádzajúcim pravicovým zlepencom. Iní nechcú voliť ľavicu a konkrétne Fica, s možnosťou koalície so SNS. Najreálnejšie sa mi javia prognózy,ktoré vidia príčinu  malej účasti občanov tzv strednej vrstvy napríklad, lekárov,učiteľov apod. Zdá sa,že tieto sociálne skupiny sú apatické a nevidia východisko vo voľbách. Nech ich vyhrá ktokoľvek.

… mať už žiadny účelový význam. Politické karty sa začnú znova rozdávať, otvori sa nový bank a všetko pôjde v zaužívaných koľajach.  To nie je pesimizmus, ale skúsenosť z minulosti. Bol by som veľmi rád keby to tak nebolo. Budem neskonale rád ak sa ešte do volieb nájdu dôkazy, korupčného konania, ktoré sa zosobnia konkrétnym aktérom kauzy Gorila. Nemôžem pochopiť, prečo by mal tento super účelový politický ťah pokračovať s neukončeńou pointou aj po voľbách. Komu by to prospelo? Zatiaľ sa  obetuje ešte zopár bezvýznamných osôb,ktoré len miešali guláš pre účastníkov gorily a tým to celé skončí. Aký bude mať celá kauza vplyv na voľby, je z pohľadu každej strany rôzny. Jedno je však isté, že žiadny pozitívny význam nebude mať pre radových občanov.

…ekonomického a politického stavu konkrétnych krajín. Pre bežného občana, ktorý sa nezaoberá medzinárodnou ekonomikou a nie je zrovna ekonóm, označovanie stupňa ratingu je španielskou dedinou. Preto sa nemôžem zbaviť dojmu, že informácie o stupni ratingu nemá pre bežnú populáciu žiadny výpovedný význam. Mám k uverejneniu v médiach o ratingu nasledovný názor. Neverím, že rating patrí medzi tie najzložitejšie pojmy,ktoré by sa nedali zrozumiteľnou formou podať verejnosti. V opačnom prípade to môžem chápať trojakým spôsobom: po prvé- média musia dodržať autentičnosť označenia, Po druhé : agentúry nepotrebujú, aby tomu rozumela celá populácia, ale len odborné skupiny. Po tretie : nemusia byť vždy pravdivé, z viacerých hľadisk. No predsa nie je to len ekonomické, ale aj politikou       ovplyvnené označenie. Práve ona je jedným z hlavných hybných pák ,ktoré v nemalej miere      menia ratingové stupne. Napriek môjmu laickému názoru, zaujali ma stupne dvoch značne     rozdielnych krajín Francúzska a Slovenska, z hľadiska stability. Prosím, poučte ma.

… na tej skale cirkev svätú postavím”, boli podľa Biblie Ježišove slová. Napriek tomu, že nie som pravidelným návštevníkom cirkevných zariadení, som veriaci. Keď Ježiš vyriekol tieto slová, asi ani on sám netušil čo sa vyvinie z cirkvi,od ktorej si veľa sľuboval. Čas plynul a  ľudia založili takmer nespočetné množstvo cirkví a náboženských kultov, ktoré tvrdia, že sú jediné pravdivé. História najbohatších cirkví nás poučila, že skutočné ich poslanie bolo zneužité nespočetne mnoho krát v prospech blaha a bohatstva hlavných predstaviteľov.V európskych podmienkach to boli hlavy  najväčšej cirkvi  predovšetkým pápeži, kardináli,biskupi ako aj opáti, inkvizítori a iní. Jediný, pápež Ján Pavol II, sa dokázal aspoň ospravedlniť svetu za činy, ktoré ľudstvu cirkev spôsobila. Dnes, kedy cirkev má úplnú slobodu konania,keď bola zbavená represií bývalého režimu, má možnosť dokázať, že nie len hovoreným slovom v kostoloch a chrámoch viesť ľudí na cestu k Bohu, ale aj čosi viac. V nepriaznivej ekonomickej situácii, teda v chudobe, v ktorej sa nachádza viac než polovica slovenskej populácie, by mala cirkev viac ako doteraz sa podieľať na jej odstraňovaní. Cirkev vlastní veľké majetky, Sú to rôzne lukratívne nehnuteľnosti,budovy, lesy, pozemky a iné. Z nich, primeranú časť,adekvátnu   veľkorysosti a lásky k svojim blížnym, darovať na oltár blaha tejto spoločnosti a  pre tých ,ktorí to najviac potrebujú. Tieto dary by mohli znížiť deficit verejných financií a boli by pomocou štátu v ktorom cirkvi slobodne pôsobia a takto by splnili aj pôvodné poslanie o Petrovej skale.             Vyzývam všetky cirkvi, tak ako aj všetkých predstaviteľov Konferencie biskupov, vykonajte to, čo vám svedomie káže.

… je politický boj strán, pravice a ľavice po vypuknutí kauzy Gorila.V opačnom prípade je postup nominantov politických strán,súčasne aktérov Gorily štátnych zamestnancov, dôkazom, že stranícke tričko im slúži len na vlastné obohacovanie a nie plnenie programu svojej strany. V súčasnosti sa začnú vytvárať aj vo vnútri strán skupiny ľudí,ktorí boli a ešte aj sú zapletení do kauzy. Využijú všetky možné prostriedky, aby sa zbavili obvinenia a zastavili vyšetrovanie.Budú však vystupovať individualisticky, vzhľadom na vzájomnú nedôveru. Tým dochádza k straníckemu roztriešteniu, čiže k nejednotnému konaniu a to je vlastne začiatok oslabenia strán, resp.k odchodu niektorých členov.Vedenia strán, musia pochopiť,.že súčasnosť si vyžaduje pre ďalšiu existenciu a úspešný rozvoj krajiny, nie predvolebný boj ľavice s pravicou, Ale dohody na báze vytvorenia celoštátneho protigorilového blogu naprieč politickým spektrom.

Celkom určite, nie všetky a v plnom rozsahu.To by bola utópia 21. storočia,ktorá ani v teoretickej     rovine by bola nereálna.Keď sa však zamyslíme,tak zistíme,že tieto dva termíny majú niečo spoločné.   Napriek tomu,alebo práve preto,že sú od seba vzdialené 22 rokov.Ľudia si uvedomujú chyby, ktoré sa diali vo vývoji spoločnosti do novembra 1989, pod vedením komunistickej strany.Teraz zas chyby pod vedením strán tvoriacich pseudo demokratické koalície a opozície.To je to pochopenie čo spája väčšinu občanov,ale nevedia čo s tým.Tak ako 17 november zjednotil verejnosť proti násiliu, tak by mal 10. marec mal podobným spôsobom zjednotiť občanov proti         Gorilám.

Strana KDH si zvolila do predvolebnej a volebnej kampane bielu farbu ako logo. Biela farba bola vždy výrazom nevinnosti,čistoty, symbolom viery  v mnohých náboženstvách. Proste, biela farba bola, vždy tá, ktorá zvýrazňovala aj vlastnú očistu oproti svojmu okoliu. Má charakterizovať najušľachtilejšie ciele,či už jedincov, alebo skupín.Byť vzorom,ktorý hodno nasledovať. Zrejme to boli pohnútky strany KDH, ktoré ju viedli k voľbe tejto farby, I keď mnohí neprajníci videli v tom rasistický motív,čo je absolútny nezmysel. Iní racionálnejšie zmýšľajúci zas videli v novej voľbe akýsi prerod KDH a vstup do charakteristických symbolov bielej farby.Či to bude trvať do volieb,alebo aj po, to ukáže budúcnosť.Prajem jej v novej farbe veľa úspechov.Taktiež verím, že sa k môjmu názoru vyjadria aj čitatelia.

Nie je to jeden jedinec, ale veľká skupina gorilych rodín vzájomne  pôsobiacich v oblasti vzťahov     ” štát nám, mi štátnym úradníkom”. O to je nebezpečnejšia a ťažšie odhaliteľna.Tí, ktorí sa sa snažia prísť na koreň celej kauzy sú v obrovskej nevýhode, nedisponujú  psychonástrojmi pre získanie dôkazov.Teda nemajú asi možnosť usvedčiť konkrétnych aktérov Gorily.Na druhej strane účastníci,zatiaľ ešte neobvinení z korupčného pôsobenia Gorily sú vo výhode.  Vo všeobecnosti platí akýsi nepísaný zákon, ktorým sa riadi celá ľudská populácia. Možno to nie je zákon, ale pud. PUD SEBAZÁCHOVY, ktorý má svoje špecifické prvky. Môžu to byť aj prvky personálneho charakteru, presnejšie povedané, konkrétne osoby.Kto zaručí so 100% istotou, že vo vyšetrovacom tíme sa nenachádzajú takéto osoby? Peniaze a strach sú obrovský motív,mnohokrát predčia spravodlivosť. Evidentným príkladom nám môže byť fakt, že o korupcii typu Gorila sa už vedelo niekoľko rokov a neurobilo sa proti nej NIČ. Ako volebný ťah to nie je na zahodenie.Voľby ,typujem, budú tentoraz brutálne.Budem rád. keď sa vyjadríte k mojim názorom.

Vo svojich predchádzajúcich blogoch som nazval Gorilu ako spis korupčných dohôd medzi finančnými skupinami, jednotlivcami a štátnymi úradníkmi. Na verejnosť sa v podstate dostala prostredníctvom redaktora Nicholsona,  Dnes sa mi  po získaní niektorých informácii javí trochu v iných farbách. Názor na dohody sa nezmenil, ale spôsob prenikania a interpretovania nových informácii  na verejnosť začína u mňa byť menej prehľadný. Gorila pre mňa predstavuje len jednu, možno celkom účelovú, predvolebnú kauzu, z množstva už uskutočnených korupcii, ktoré sa udiali v našej už ekonomicky a politicky rozvrátenej krajine. Gorila predsa nie je žiadne nóvum pre čelných predstaviteľov, vedeli o nej už niekoľko rokov.Možno nie pod jej názvom. Prečo s tým už niečo nekonali?Ťažko povedať, konkrétne kto a kedy,pretože sa k priznaniu bránia.Teraz tvrdia, že je to len záležitosť orgánov činných v trestnom konaní, oni s tým nič nemajú.Zrejme počítajú s nedostatkami spisu a tým aj s nedostatkami dôkazov. Verím, že ich bude čo najmenej a spravodlivosti bude vykonané zadosť.Prosím aj Vaše názory na to, čo sa nás bytostne dotýka.

Nicholsonovaá Gorila, tak často používaný,pojem je len malou časťou korupčných kauz, Na doka -zovanie väčšiny by sme potrebovali nie len jeden spis,ale celé tony spisov,aby sa verejnosť dozvedela ako sa za 22 rokov realizovali. Dnes, na prahu rozpadávajúcej  sa demokracie je najdôležitejšie vrátiť Slovensku vieru v jeho identitu,krajiny hrdého sebestačného národa.Bez týchto ideálov nie je možné zbaviť sa zla, ktoré ho kvári.Musíme si začať veriť,budovať stratené duchovné sily,ktoré nás vždy aj z tých najhorších dôb vyviedli. Historici vyvrátili tvrdenia marxistických filozofov,že tvorcom dejín je vždy len ľud a osobnosti v jeho vývoji nezohrávajú žiadnu rolu.Je to účelové tvrdenie,ktoré malo upevniť vedúce postavenie robotníckej triedy.Bolo to úplne zbytočne nadnesené spolitizované tvrdenie,lebo tak, či onak, skutočné materiálne hodnoty vytvárali ľudia práce, ako je to aj dnes.Pravdou je aj to,že nemôžu byť všetci manuálne a duševne pracujúci,ale musí ich aj niekto riadiť a pracovať s vytvorenými hodnotami.Lenže tento post riadenia bol privatizáciou postavený do polohy nadriadenosti a podriadenosti, ktorá presiahla únosnú mieru vzťahov.Vytvorili sa skupiny neobmedzených majiteľov výrobných prostriedkov a ich nameznych podriadených. Tu  začína rozpor,ktorý môžeme jednoducho nazvať: chudoba a bohatstvo.Na Slovensku už vlastne neexistuje niečo medzi tými dvoma ekonomickými fenoménmi t.j. stredná vrstva.Jej postupným zánikom zaniká aj skutočná demokracia a narastá anarchizmus bohatstva.Proti anarchizmu sa dá bojovať len jeho vlastnými zbraňami teda nátlakom a bezohľadnosťou väčšiny proti menšine. To sme tu už mali a zdá sa ,že historické skutočnosti sa opakujú avšak v nových podmienkach z novými znakmi súčasnej doby. Čo čas nevytrel z histórie je fakt,že na zmeny resp. podstatné zmeny v spoločnosti, štátov, regiónov, musia vyzrieť, vyrásť, silne osobnosti.Mali by disponovať vodcovskými vlastnosťami/ nie len si myslieť,že ich majú/ Byť dostatočne bohatými, aby verejnosť ani na chvíľu nezapochybovala,že im nejde o nič iné ako ukázať svetu,že Slovensko má znovu svoje veľké osobnosti.Odpovedzte mi prosím , či tieto voľby dokážu  vyprodukovať aspoň jednu takúto osobnosť a vôbec, aký máte na tento stav názor?

ľudí,ktorí ju vo svojich životných podmienkach takto chápu? Nespočetné množstvo nesplnených sľubov,zločiny ktoré sa stali zákonom chránenými,dokonca stanovenými činmi. Ani zmanipulovanými reštitučnými, bezohľadnými krokmi niektorých členov VPN v spolupráci s ŠTB sa politickí dobrodruhovia nezastavili.Pokračovali odsúhlasením vlastnej imunity na páchanie divokej privatizácie,tunelovania a v neodhlasovaní preukázania nadobudnutia majetku. Výpalníctvo sa stalo prirodzeným javom,z privretím očí, resp. spoluprácou polície.Nakoniec Gorila, ako čerešnička na korupčnej torte sa stala v ich očiach dôkazom,že Ústava ich nechráni, ale práve naopak.

štátnej moci vtedy,keď je exekutívnou,legislatívnou a súdnou mocou realizovaná tak,aby slúžila všetkým občanom. Podľa Ústavy SR sú si všetci občania pred zákonom rovní.Aby sa to tak dialo, musia exekutívna,legislatívna a súdna moc, ako nástroje Ústavy SR pre napĺňanie jej článkov, konať tak,aby neboli rozdiely medzi občanmi.Tým je definovaná jej súčinnosť s exekutívou,legislatívou a súdnou mocou.Vo svojom blogu som síce použil expresívnejšie porovnanie Ústavy s genocídou, ale verte mi dosť zámerne. Pre mnohých ľudí na Slovensku exekutíva robí,veľmi málo,alebo takmer nič. Pre nepomerne väčší počet ľudí je vymožiteľnosť práva, pre nedostatok peňazí, resp.pre prieťahy v súdnom konaní likvidačnými.Preto Ústava je pre nich len zdrapom papiera. Predovšetkým tieto skutočnosti ma viedli k zamysleniu nad ich chápaním pojmu Ústava.

bezcitné citlivým,drastické príjemným,špekulatívne dôveryhodným, zločinecké právne nezávadným atď. Tak mi pripadajú snahy politikov v predvolebnom neúprosnom, bratovražednom boji o korytá.Média rôzneho druhu nás o tom relatívne pravdivo informujú.Týmto ľuďom máme prostredníctvom volieb dať svoj hlas a tým vyjadriť svoju dôveru pre zabezpečenie seba a svojej rodiny? To predsa normálny rozumný človek nemôže myslieť vážne.Mám chápať predvolebnú kampaň politických strán   ako demokratický vandalizmus s povolebným ukončením korytovej hostiny? Čo bude nasledovať potom? Zatiaľ sa cítim ako podvedený občan z arogantnej situácie a pravdepodobne, prejdem do fázy “voliť menšie zlo”.   Nemal by som sa pýtať,čo Vy na to?

Je to vlastne iba môj subjektívny názor v pomere cca 1 : 5 /jeden je veriaci = dúfajúci/ale podopretý s veľkým množstvom debát/.Tých 5 neverí už nikomu. Mám možnosť debatovať s mnohými ľuďmi tak verbálne,ako aj písomne. Nie som žiadny profesionálny zamestnanec prieskumovej agentúry s “náhodným” výberom a takmer objektívnym vyhodnotením.         Nespočetnekrát sa diskutovalo na tému,ktorá strana to myslí s prostými ľuďmi úprimne.Nebolo dňa,kedy sa nepreberali každodenné politické uda-   losti.Stále viac a viac som pozoroval z názorov diskutérov evidentnú apatiu, pesimizmus.Prestávalo hľadanie chýb politikov, začali ich dávať do jedného vreca. Čo bolo horšie nenachádzali ich ani v nedostatočnej činnosti polície a súdov.                                                                                                       Zo všetkých názorov ma zaujal jeden ktorý si dovolím reprodukovať :           “Nežnú revolúciu neurobili disidenti, ale najsilnejšia inštitúcia Komunistickej strany Československa /silnejšia ako byro KSČ/ Štátna bezpečnosť/ ŠTB/. Disidenti boli len prizvaní,ako vhodná návnada, pre  verejnosť.O tom by mohli sami už dnes hovoriť,ale nehovoria, pretože sa boja tých,ktorí aj teraz ťahajú nitky politického života.”

ZMENY v spoločnosti. Tak ako to vyriešila  Nežná, tak sa to bude diať aj teraz v “miniNežnej”.To dôležité : sloboda, právo,životná úroveň,nezávislosť, spravodlivosť vo všetkých sférach spoločenského života,bezpečný život bez korupcie a klintelizmu, určovali podľa svojich záujmov tí, čo neštrgali kľúčami na námestiach.  Normy, týchto spoločenských potrieb, bez ktorých by vyspelý demokratický štát, nemohol existovať znova budú určovať tí čo neprídu na námestie. Oni sú už vlastne určené, na malých odlišnostiach sa stihnú do volieb dohodnúť.Treba prísť do ulíc, ale nebuďme naivní,že tam dosiahneme priority nášho života. Iné, nedrastické, riešenie nám ani neostáva.

Pozeral som televízne relácie v ktorých vystupovali,okrem iných, aj ministerka spravodlivosti Žitňanská v jednej a minister financií Mikloš v druhej. Tvrdo obhajovali pôsobenie spoločnej strany SDKÚ. Napriek požadovaným otázkam moderátorky dokázali sa dostať k odpovedi značným okruhom v ktorom si vykonali dostatočnú predvolebnú kampaň.Okrem toho si každý z nich prihrial vlastnú polievočku.                                                                                               Z vystúpenia pána Mikloša dosť jasne vyznievalo očiernenie SMERU,Fica         v otázke súhlasu pôsobenia Harabína ako predsedu Najvyššieho súdu. Čiastočná povolebná rezignácia Mikloša bola dosť viditeľná, pritom si zachoval stranícku tvár,bol to profesionálny výkon ,pretože za ňou sa skrýval celkom iný účel. Mikloš múdro predpokladal,že jeho záujmy s daňovým úradom môžu výjsť na verejnosť a nie všetky daňové konania boli zlučiteľné so zákonom. Preto jeho najväčším nebezpečenstvom bol Harabín,ten, ktorý nedovolil min. financií   uskutočniť audit.Po ktorom by viac než pravdepodobne,bol Harabín vďačný       Miklošovi a neskôr by sa mu mohol revanšovať.Napríklad v ešte neriešenej       problematike daňového úradu a celkove v nadobudnutí jeho majetku.                   Pani ministerka sa snažila o čo najodbornejší výklad o tom ako by mala justícia pracovať,nedarilo sa jej zakryť tendenciu svojho kariérneho rastu.Tieto podopierala argumentmi, že za jej obdobie pôsobenia ako ministerky sa vlastne začala akási prestavba justície.Verejná mienka by však s ňou nemusela súhlasiť.Celkový dojem s jej vystúpenia bol, že nie ona strane, ale strana jej má byť vďačná,že má takú zarytú pravičiarskú  odborníčku.

Ak je demokracia vládou ľudu, tak aj sloboda konania tohto ľudu, formou verbálnou,písomnou, alebo inou, ľudskými orgánmi vyjadrenou a ľudskými senzormi  vnímanou,tak je demokratickým prejavom.Nie ja porušením žiadnych demokratických zákonov.                                                                /Sloboda je poznaná nevyhnutnosť./ Čím je človek vzdelanejší a dokáže svoje myšlienky využiť nie len v prospech seba,tým je slobodnejším. Nebráňme ľuďom vyjadrovať ich myšlienky,/príspevky/ aj keď nebudú s pravdou a realitou v súlade.Pretože realita nebola, nie je a nemusí byť nikdy totožná s pravdou.Absolutná pravda neexistuje,Kto má právo vyjadriľ súd,ktorá pravda je najpravdivejšia? Tak je to aj s demokraciou,ktorá je demokratickejšia ,ľavá, či pravá.Kto si toto právo  osobuje je uzurpátor,Či už je to osoba, alebo skupina.